Farmár Jozef Žatko:
Ľudia sú hladní
po inováciách
aj v ovocinárstve

Jozef Žatko vyrastal medzi ovocnými stromami v rodinnej farmárskej firme. Tie počas štúdia vystriedali mrakodrapy a prestížne univerzity v Londýne a New Yorku. Skúsenosti s inovatívnymi startupmi a najmodernejšími technológiami sa rozhodol preniesť aj do slovenských ovocných sadov.

V článku sa dočítate:

  • ako zachraňujú úrodu ovocia pred mrazmi,
  • čo mu dalo štúdium na vychýrených univerzitách v Londýne a v New Yorku,
  • prečo sa vrátil do obce s menej ako 800 obyvateľmi,
  • ako bude vyzerať budúcnosť sadovníctva a poľnohospodárstva,
  • či budú jablká zbierať drony. 

Jablká zbieral už v desiatich rokoch

Keď sa rozprávame s Jozefom, nachádzame sa priamo v centre diania. Z okna vidno ovocné stromy. „Máme za sebou krušné noci. S našimi ľuďmi sme zachraňovali úrodu marhúľ. V noci teplota klesala pod bod mrazu. Museli sme využiť fargoly (stroje, ktoré plynom ohrievajú vzduch, pozn. red.),“ vysvetľuje Jozef, ktorý už od desiatich rokov pomáhal otcovi so zberom v sadoch. Úrodu marhúľ tento rok zachránili.

Rodinná firma Bioplant zamestnáva mimo sezóny päťdesiat, počas sezóny zberu viac ako sto ľudí. Na viac ako 80-hektárovom pozemku pestujú marhule, čerešne či jahody. Najväčšiu plochu, až 80 percent sadu, tvoria stromy jabloní.


„Ak človek dobre networkuje, rýchlo sa vie s ľuďmi prepojiť. Kontakty na Slovensku viete získať za pol roka, v Amerike by vás to stálo 15 rokov kariéry.”

Londýn, New York, Ostratice

Už počas strednej školy zatúžil po skúsenosti so zahraničnou univerzitou. „Motivovala ma skúsenosť známych, ktorí študovali v zahraničí. A zároveň, keďže rodičia sú vyštudovaní biológovia, chcel som do firmy priniesť inú odbornosť,“ hovorí Jozef. Výber odboru bol však väčší oriešok.

Jozefovi starí rodičia z otcovej strany sú umelci. Dedko bol akademický maliar, ktorého učil významný maliar Ľudovít Fulla. Babka, akademická reštaurátorka, pripravovala Jozefa na VŠVU na fotografiu. Výber padol na marketing na University of Westminster, ktorý bol kompromisom medzi kreatívnym a ekonomickým zameraním.

Rok študoval v New Yorku, ktorý opisuje ako väčšiu makačku. „Polovica kreditov musela byť z biznisu. Bolo to nazretie do startup sveta a biznisov od nuly. Po návrate do Londýna som využil možnosť nastúpiť na nový odbor – inovácie, podnikanie pre malé podniky. To bolo ako malé MBA, stále sme robili projekty, všetko bolo o tímovej práci a rýchlych šprintoch,“ opisuje študentské roky Jozef Žatko.

Významné skúsenosti získal v rámci GreenLab inkubátora, v ktorom mohli využívať rozličnú techniku od spájkovačky po 3D tlačiareň. „Bolo to ako z iného sveta. Stretával som sa s ľuďmi z foodtech startupov. Dokázali produkt škálovať z malého nápadu na celosvetovú úroveň alebo blockchainom riešili sledovanie pôvodu potravín, napríklad pravosť vzácneho vína...“  

Práve v GreenLabe sa to začalo lámať s návratom domov, do Ostratíc. Jozef vnímal, že ho to čoraz viac ťahá k potravinárstvu a sadovníctvu, do ktorého chcel vnášať digitalizáciu, a to práve na Slovensku. „Okrem toho som ako najstarší z ôsmich detí chcel niekam firmu potiahnuť. Zároveň sa veľa mojich kamarátov z prestížnych svetových univerzít začalo vracať na Slovensko. Videli, že sa tu dajú realizovať nadobudnuté vedomosti a skúsenosti.“

Zbieranie ovocia dronmi? 

Jozef Žatko sa po siedmich rokoch na zahraničných univerzitách vrátil na Slovensko, aby pomáhal vo firme s 20-ročnou históriou. I keď oknom vidí na sady, Jozefova práca sa odohráva zväčša za počítačom. Byrokracia s eurofondami, koordinácia samozberov ovocia či hľadanie riešení na protimrazové závlahy, aj to patrí do jeho dennej agendy.

Keď však Jozef rozpráva o inováciách a technológiách, oči mu svietia nadšením. Opisuje skúsenosť z veľtrhu v Berlíne, kde videl prototyp na zberovú plošinu. Tá sa posúva po riadku s dronmi, ktoré vedia odstrihnúť jabĺčko a položiť ho rovno do košíka.

„O sady sa často staráme uniformne, i keď je každý strom unikátny. O pár rokov sa k rastlinám budeme vedieť správať individuálne. Každá rastlinka bude mať virtuálnu dvojičku, na ktorej sa budú testovať vitamíny, látky,“ opisuje Jozef.

Blížiacu sa transformáciu Hornej Nitry vníma ako veľkú príležitosť. Banícky región zatvára bane a obzerá sa po inovatívnych projektoch. „S kolegami zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity pripravujeme projekt biologického sadu. Chceme, aby bol uhlíkovo neutrálny, čiže by v ňom jazdili stroje na elektrinu, a zároveň by bol takmer autonómny. Ešte tam ako odvetvie nie sme, zimný rez, prebierky plodov a zber robia ľudia, ale trendom do budúcna bude zber pomocou robotov.”


„Keď do regiónov príde človek, ktorý má snahu a disciplínu, dosiahne veľa aj napriek byrokracii.”

Farmárske tradície s technologickými inováciami

Svoju úlohu v rámci rodinnej firmy Jozef vníma aj ako balans medzi tradíciami a nevyhnutnou digitalizáciou odvetvia. „Môj otec – veľmi tradičný a dobrý človek – chce dať ľuďom prácu na dvanásť mesiacov v roku. Ja som zasa ten, čo sa pozerá na technológie. Ako odvetvie sa dostávame do krízy, keď nemá kto oberať úrodu. Čoraz menej Slovákov chce robiť repetitívne práce, sú vzdelanejší a šikovnejší – čo je výborné. Akurát sme potom odkázaní na pracovnú silu zo zahraničia,“ vysvetľuje Jozef, podľa ktorého farmári nástup digitalizácie a technológií vítajú, keďže polovicu nákladov na jablko tvorí jeho zber.

Jedným dychom dodáva, že bez pracovníkov v sade sa však nezaobídeme. „Na našich ľuďoch si cením, že sú veľmi univerzálni. Zažili veľa sezón, vyznajú sa v sadárskych prácach a vedia, čo stromy potrebujú. Bez problémov sadnú do traktora, zaštepia strom, jednoducho sa vyznajú. Takých ľudí si veľmi vážime.“

Slovensko, raj pre networking a prepájanie dobrých nápadov

Uznáva, že sme v digitalizácii pôdohospodárstva zopár rokov pozadu, no zároveň vníma veľkú výhodu v možnostiach prepájania sa.

„Ak človek dobre networkuje, rýchlo sa vie s ľuďmi prepojiť. Kontakty na Slovensku viete získať za pol roka, v Amerike by vás to stálo pätnásť rokov kariéry,“ opisuje Jozef, ktorý bol aj mentorom v programe Leaf.

Skúsenosť so zahraničím ho naučila nebáť sa zdvihnúť telefón a nehanbiť sa. „Treba mať otvorenú myseľ a pokoru. Všetci si myslíme, že človeku, ktorý vymyslel veľkú vec, len tak spadla do lona. Pravdou je, že niekedy ani nevie, čo robí, a len to vypáli,“ uzatvára Jozef Žatko.  

Kde vidí Jozef Slovensko o desať rokov?

„Verím, že v Bioplante budeme vedieť lokálne vypestovať kvalitné ovocie v čo najväčšom množstve pre slovenský trh. Dúfam, že sa vďaka Plánu obnovy naštartuje premena Slovenska tak, aby mladí aj starí ľudia žili v krajine s dobrým vzdelaním a spoľahlivou zdravotnou starostlivosťou. Verím, že dokážeme vyrábať viac zelenej energie a nebudeme takí závislí od fosílnych palív. Bol by som rád, ak by sme vedeli ako krajina pracovať na veciach s pridanými hodnotami. Ak by odišli automobilky, Slovensko by malo vedieť ponúknuť alternatívu v podobe vzdelania a výskumu a pridanej hodnoty od ľudí a firiem.“ 

#BUDUCNOSTnaSLOVENSKU

V Slovenskej sporiteľni veríme v šikovnosť Slovákov a Sloveniek, vytvorili sme preto ponuku pre tých, ktorí sa chcú vrátiť budovať hodnoty a úspešný príbeh Slovenska. V partnerstve s GROWNi prinášame zaujímavé stáže pre vysokoškolákov, ktorí chcú makať na sebe a na svojej lepšej budúcnosti už počas školy.

Martin Králik

Jozef Žatko

Jozef Žatko pochádza z obce Ostratice, ktorú nájdete neďaleko mesta Partizánske. Je najstarší syn z ôsmich detí a už od desiatich rokov pomáha v rodinnej firme – ovocinárskej farme Bioplant, kde sa zameriavajú na veľkoprodukciu ovocia s dôrazom na ekologické spolužitie s prírodou. Študoval marketing a biznis na Londýnskej University of Westminster, rok študoval na newyorskej Seton Hall University. Bol mentorom v programe Leaf. Po siedmich rokoch v zahraničí na vrátil Slovensko, pretože chce prinášať inovácie a technológie do rodinného biznisu a pôdohospodárskeho segmentu. Je tímlídrom v inkubátore ProneaHub, ktorý prostredníctvom vzdelávania a rozvoja charakteru buduje komunitný ekosystém a transformuje región Hornej Nitry na lokalitu, kde sa oplatí žiť a pracovať.