Vedátor Samuel Kováčik: Otázka nebola, či sa na Slovensko vrátim, ale kedy

Samuel Kováčik, známy aj ako Vedátor, sa po úspešnom obhájení dizertačnej práce rozhodol odcestovať do zahraničia zistiť, ako sa veda robí v Írsku. Jeho kroky viedli do Dublinského inštitútu pokročilých štúdií, kde predtým stážoval. Po niekoľkých rokoch práce v zahraničí sa vrátil späť na Slovensko. Aká bola jeho motivácia?

V článku sa dočítate:

  • prečo sa rozhodol odcestovať práve do Dublinu,
  • čo ho viedlo k tomu, aby vytvoril Vedátora,
  • kedy sa rozhodol vrátiť späť na Slovensko,
  • akú majú vedci na Slovensku oproti zahraničiu výhodu.

Spätná väzba od zahraničných kapacít

Veda patrí k Samuelovi Kováčikovi už od študentských čias. Sľubná kariéra sa mu rysovala už počas doktorandského štúdia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. „V tom čase som bol na ,matfyze‛ osem rokov, mal som za sebou výskum, ktorý bol publikovaný vo svetových karentovaných časopisoch (označenie vedeckých časopisov, ktoré podliehajú prísnym kritériám a pravidlám, pozn. red.) a spĺňal som viac-menej to, čo by sa od vedca očakávalo,“ spomína na svoje akademické pôsobenie Samuel.

Štúdium na domácej univerzite mu však nestačilo. Túžil vedomosti a schopnosti otestovať mimo Slovenska a niečo sa priučiť aj od zahraničných vedcov. „Chcel som si overiť, ako to funguje v zahraničí. Zistiť, ako tam pracujú vedecké kolektívy a aké majú postupy,“ priblížil svoju motiváciu pre odchod do zahraničia.

Jeho ďalšie kroky teda smerovali na študijný pobyt do Írska. „Išiel som na šesťtýždňovú neplatenú stáž do výskumného inštitútu v Dubline. Síce som sa tam nadrel, no zároveň som sa naučil dovtedy neznáme metódy. Čiastočne som prenikol aj do nových oblastí výskumu. Kolegovia boli ochotní a všetko, čo som potreboval, mi vždy vysvetlili,“ ozrejmuje Samuel svoju prvú skúsenosť z Dublinu a podmienky, v ktorých pracoval a vzdelával sa. 

Vedátor sa zrodil v Dubline

V štúdiu na bratislavskom „matfyze“ pokračoval aj po návrate zo stáže v Írsku. Tu úspešne obhájil doktorský titul, no zahraničie ho stále lákalo. Tentoraz sa však rozhodol odísť zo Slovenska za prácou. Prvá voľba padla, prirodzene, na Írsko, s ktorým už mal skúsenosti. Keďže v Dubline už poznali moju prácu a vedeli, s akými modelmi a metódami dokážem pracovať, po zaslaní môjho životopisu neváhali a vybrali si práve mňa,“ spomína Samuel.

Počas pobytu v Írsku sa podľa Samuelových slov zrodil aj projekt Vedátor. „Vo výskumnom inštitúte som už ďalej neprednášal, neučil a ani neškolil. Chýbalo mi vysvetľovanie a kontakt so študentmi,“ prezrádza. A práve to bol impulz, aby vznikol osvetový projekt Vedátor. V ňom pomocou článkov a podcastov odhaľuje, popularizuje a vysvetľuje rôzne témy z oblasti vedy a fyziky.

Plán vrátiť sa späť na Slovensko

Práca však nie je všetko. To si počas svojho života v zahraničí veľmi dobre uvedomoval aj Samuel Kováčik. „Pre mňa nie je život len o vede. Je to tiež o rodine, o trávení času s kamarátmi, čiže takéto zázemie hralo v prípade môjho návratu veľkú rolu. V zahraničí je nielenže ťažšie niečo vybudovať, no ťažšie by bolo aj prísť už o vybudované zázemie tu na Slovensku,“ opisuje jeden z dôvodov svojho návratu.


„Pre mňa nie je život len o vede. Je to tiež o rodine, o trávení času s kamarátmi, čiže takéto zázemie hralo v prípade môjho návratu veľkú rolu.”

Aj preto si uvedomoval, že skôr či neskôr sa zo zahraničia bude chcieť vrátiť späť na Slovensko. Ako sám hovorí, od začiatku išiel do Írska s tým, že tam neostane natrvalo. „Otázka teda nebola, či sa vrátim, ale kedy,“ uzatvára svoje rozhodnutie.

Skúsenosti zo zahraničia zúročil u nás 

Na Slovensko si so sebou doniesol aj množstvo cenných vedomostí. Tie sa rozhodol využiť aj pri svojej práci na univerzite. „Okrem množstva fyziky, ktorú tu aplikujem, som sa naučil tiež to, čo som vždy chcel – byť schopný vytvárať vlastné vedecké projekty, ktoré budem vedieť aj následne zrealizovať. Zároveň som prišiel na to, ako viesť výskum či ako napísať grant,“ vysvetľuje benefity svojho pobytu na Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií. Aj tieto skúsenosti mu neskôr pomohli pri jeho ďalších projektoch.

Okrem zručností, ktoré využíva pri svojej vedeckej praxi, sa v zahraničí tiež naučil, ako zaujať a viesť študentov. „Už druhý rok učím budúcich učiteľov a učiteľky a viem, že veľmi dobre fungujú príklady z praxe a zo života alebo priestor na premýšľanie. Napríklad im poviem: Premyslite si, ako by bolo možné zmerať rýchlosť svetla, a skúste na to pripraviť experiment,“ objasňuje svoje učebné metódy. Tie pomáhajú (nielen) budúcim učiteľom podať ďalej občas komplikované vedecké teórie.

Väčšia voľnosť pre vedcov je práve na Slovensku

Domáce prostredie má okrem zázemia a súkromného života pre Samuela aj ďalšie benefity. Jednou z hlavných výhod oproti zahraničiu vidí práve v dĺžke pracovných zmlúv. „V zahraničí funguje práca na kratšie kontrakty, na jeden alebo dva roky a idete ďalej. Pre Slovensko som sa okrem iného rozhodol aj preto, že mi tu bol ponúknutý dlhší kontrakt, čo pre mňa znamená, že keď som dlhšie na jednom mieste, môžem ísť viac do hĺbky,“ dodáva.


„Na Slovensku môžu vedci pracovať vlastným tempom. Určia si, kedy budú robiť intenzívne a kedy len premýšľať.”

Krátkodobé kontrakty totiž môžu vedcov a vedkyne limitovať. Po dvoch rokoch síce výskum odpublikujú a na konto si pripíšu úspech, no tým im zaniká priestor pre dlhodobé projekty, ktoré si vyžadujú hlbšie ponorenie do témy.

Zopár ľudí mi už povedalo, že na Slovensku môžu vedci pracovať vlastným tempom. To zákonite neznamená pracovať pomalšie, ale určiť si, kedy budú robiť intenzívne a kedy len premýšľať. Práve premýšľanie nad vecami nemá nijaké merateľné výstupy, no pre prácu vedca je neuveriteľne dôležité,“ uzatvára svoju skúsenosť s domácim vedeckým prostredím.

Zároveň dodáva, že spôsob práce nie je jediným dôvodom, prečo by sa mal chcieť slovenský vedec vrátiť zo zahraničia. Rozhodujúce sú tiež platové podmienky a priestor na súkromný život.

Kde vidí Samuel Slovensko o desať rokov?

„Verím, že o desať rokov bude na Slovensku dostatočne zreformované školstvo. Aspoň do takej miery, že rodičia nebudú mať problém dostať svoje deti do škôlky, a tie, čo vychodia základnú či strednú školu, budú rozhľadení mladí ľudia. Nájdu v sebe niečo, čo ich zaujíma a čomu sa chcú ďalej venovať. Verím, že vysoké školy už nebudú navštevovať študenti len kvôli diplomom, ale preto, že sa chcú stať špičkou vo svojom odbore. Mám pocit, že tieto zmeny sa na Slovensku už postupne začínajú diať. Sme na dobrej ceste, takže za desať rokov by sme to mohli stihnúť.“

#BUDUCNOSTnaSLOVENSKU

V Slovenskej sporiteľni veríme v šikovnosť Slovákov a Sloveniek, vytvorili sme preto ponuku pre tých, ktorí sa chcú vrátiť budovať hodnoty a úspešný príbeh Slovenska. V partnerstve s GROWNi prinášame zaujímavé stáže pre vysokoškolákov, ktorí chcú makať na sebe a na svojej lepšej budúcnosti už počas školy. 

Martin Králik

Samuel Kováčik

Samuel Kováčik je teoretický fyzik a popularizátor vedy na Slovensku, známy vďaka projektu Vedátor. Dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ odišiel pracovať do Dublinského inštitútu pokročilých štúdií. Tam tiež získal výskumný grant od írskej výskumnej nadácie. Neskôr sa zo zahraničia vrátil späť na Slovensko, kde pokračuje vo svojich výskumoch a tiež článkoch či podcastoch o najrôznejších témach z oblasti vedy alebo fyziky.